história

Budova Najvyššieho súdu a Ministerstva spravodlivosti v Bratislave, navrhnutá architektom Vladimírom Dedečkom, je jedným z najdiskutovanejších architektonických zásahov do historickej štruktúry mesta. Postavená na trojuholníkovej parcele medzi Staromestskou, Kapucínskou ulicou a Župným námestím, stavba vznikla ako súčasť ambiciózneho plánu „nového bloku vládnych budov“. Tento projekt však od začiatku čelil urbanistickým a geologickým problémom, keďže sa snažil spojiť historické vrstvy mesta s modernistickými princípmi. Hlavný vstup budovy bol orientovaný na novovzniknuté predpolie pri rušnej Staromestskej ulici, čím sa stavba stala symbolom prepojenia starého a nového, no zároveň aj predmetom kritiky za narušenie historického charakteru lokality.

Architektonicky je budova charakteristická kontrastom medzi horizontálnymi a vertikálnymi kompozíciami fasád. Zatiaľ čo čelná fasáda smerujúca k Staromestskej ulici je tvorená dlhými horizontálnymi líniami, bočná fasáda orientovaná na Župné námestie prechádza do vertikálneho členenia, ktoré odkazuje na historické prvky okolitých budov, ako sú barokový kostol Trinitárov či Župný dom. Tento kontrast bol zámerom architekta, ktorý sa snažil vytvoriť dialóg medzi modernou architektúrou a historickým prostredím. Súčasťou budovy sú aj umelecké diela, ako bronzové reliéfy „Vôľa ľudu“ od Alexandra Trizuljaka a „Revolučná idea v storočiach“ od Ludwika Korkoša, ktoré dodávajú stavbe symbolický rozmer.