Názov:
Najvyšší súd SSR a Ministerstvo Spravodlivosti SSR, v súčasnosti Najvyšší súd SR a Ministerstvo spravodlivosti SR
Lokalita:
Župné námestie č. 13, 814 90 Bratislava
Objemová štúdia a úvodný projekt:
Vladimír Dedeček, 1977
I. etapa: budova Najvyššieho súdu a Ministerstva spravodlivosti
II. etapa: budova Ministerstva kultúry s nadzemným parkoviskom a pešia zóna
III. etapa: budova medzinárodného hotela a doškoľovacieho zaradenia s podzemnými garážami
Projekt interiéru:
Jaroslav Nemec
Vykonávací projekt:
Vladimír Dedeček a Eva Volková (hlavná architektka projektu, /1988/), IV. ateliér školských a kultúrnych stavieb, 1984
Generálny projektant:
Stavoprojekt Bratislava
Stavebná realizácia:
Stavoindustria Bratislava, 1984–november 1989, odovzdanie do úžívania január 199
Investor:
Najvyšší súd SSR, Ministerstvo spravodlivosti SSR
Kubatúra (celkový obostavaný priestor):
84 232 m3
Náklady:
123 573 000 Kčs
Budova Najvyššieho súdu a Ministerstva spravodlivosti v Bratislave, navrhnutá architektom Vladimírom Dedečkom, je jedným z najdiskutovanejších architektonických zásahov do historickej štruktúry mesta. Postavená na trojuholníkovej parcele medzi Staromestskou, Kapucínskou ulicou a Župným námestím, stavba vznikla ako súčasť ambiciózneho plánu „nového bloku vládnych budov“. Tento projekt však od začiatku čelil urbanistickým a geologickým problémom, keďže sa snažil spojiť historické vrstvy mesta s modernistickými princípmi. Hlavný vstup budovy bol orientovaný na novovzniknuté predpolie pri rušnej Staromestskej ulici, čím sa stavba stala symbolom prepojenia starého a nového, no zároveň aj predmetom kritiky za narušenie historického charakteru lokality.
Architektonicky je budova charakteristická kontrastom medzi horizontálnymi a vertikálnymi kompozíciami fasád. Zatiaľ čo čelná fasáda smerujúca k Staromestskej ulici je tvorená dlhými horizontálnymi líniami, bočná fasáda orientovaná na Župné námestie prechádza do vertikálneho členenia, ktoré odkazuje na historické prvky okolitých budov, ako sú barokový kostol Trinitárov či Župný dom. Tento kontrast bol zámerom architekta, ktorý sa snažil vytvoriť dialóg medzi modernou architektúrou a historickým prostredím. Súčasťou budovy sú aj umelecké diela, ako bronzové reliéfy „Vôľa ľudu“ od Alexandra Trizuljaka a „Revolučná idea v storočiach“ od Ludwika Korkoša, ktoré dodávajú stavbe symbolický rozmer.